blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG deathclaw
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
deathclaw



Milujem nízke rozlíšenie na konzolách
pridal deathclaw 3.4. 2013 o 2:37

Pri hraní na PC stále myslím na FPS a nastavenia

 

Akoby nebolo dosť otravné ponastavovať všetky detaily tak, aby mi hra na PC išla optimálne, akoby nebolo dosť ľahké vyriešiť neriešiteľnú rovnicu, v ktorej sú neznáme priemerný počet FPS, minimálny počet FPS, rozlíšenie a nastavenie všemožných grafických detailov, na tieto všetky veci musím myslieť aj neustále počas toho, ako hrám. Keď na PC hrám graficky náročnejšiu hru, tak si meriam FPS. Keď raz za čas počet FPS nebezpečne klesne (hra na pol  sekundy „sekne“), tak rozmýšľam, či som tú hru nenastavil nad možnosti výkonu môjho PC. Oplatí sa mi znížiť grafické detaily, aby mi hra raz za pol hodinu na pol sekundy nesekla? Alebo by to bolo mrhanie výkonom a radšej to mám nechať na súčasnej úrovni, pričom mi lepšia grafika stojí za občasné seknutie? Večná dilema, ktorú mám neustále počas hrania PC hier. A ja nechcem riešiť takéto dilemy. Pri hraní si chcem oddýchnuť a chcem hrať. Lenže to mi PC z vyššie uvedených dôvodov neumožňuje.

 

Ak nechcem hry hrať takto, mám len jedinú možnosť. Počkať kopec rokov, aby som si aj ja na svojom mainstreamovom PC dokázal nastaviť najvyššie možné rozlíšenie a najvyššie možné úrovne antialiasingu a anizotropického filteringu, pričom mi FPS ani v tých najnáročnejších scénach nikdy neklesne pod 30 FPS. Lenže kým také niečo bude možné na mainstreamových PC, tak tie hry budú vyzerať na pomery tej doby ohavne. Ako prvý diel Far Cry. A to som ešte nespomenul rôzne hyperrealistické high-res módy, ktoré celý ten proces posúvajú, keďže zvyšujú nároky na výkon.  A sme tam, kde sme aj boli.

 

 

Hry na PC sú ako sex cez telefón


Hrať na PC mi v porovnaní s konzolami nepríde ako ten skutočný a pravý zážitok. Je to ako hrať demo s polozviazanými rukami. Alebo ako snažiť sa prechádzať nejakú hru s hlbokým príbehom uprostred ruchu nejakej hernej výstavy, postojačky, pri nejakom hernom stojane, pričom do mňa stále narážajú ľudia. Ale ja nechcem hrať takto, ja chcem sedieť v pohodlnom kresle, oprieť sa a hru si vychutnať. A pri PC jednoducho nedokážem dosiahnuť takú atmosféru. Môže za to aj vyššie spomínaná alchýmia s nastavovaním hier, ale nielen ona.

 

 

V PC hrách je chaos a chýba tam jednota


Milujem systematickosť a usporiadanosť. To je však presne to, čo je pre mňa najväčším problémom pri PC hrách. PC hry sú oproti konzolovým hrám také isté, ako je Android oproti iOS. Preto som vymenil svoj Android za iPhone a svoj iPad len tak ľahko nevymením za žiaden Android. Konzolové hry sú ako dobrovoľný komunizmus – s neprirodzenou výhodou toho, že ešte stále som zákazník a nie osoba na zozname byrokrata, ktorá môže jedine pokorne čakať na prídelové lístky.

Otvorený systém PC má svoje zjavné výhody. Ku hrám je možné vytvárať mody, vytvárať vlastné update-y a vylepšenia, pokiaľ sa k tomu samotní tvorcovia nemajú. No toto je dvojsečná zbraň.  Keď človeku všetky tie možnosti prerastú cez hlavu, tak mu zahltia myseľ a nedokáže si vychutnať ani len to, čo pôvodne tá hra mala ponúkať. A tak namiesto hrania zháňam stále lepšie mody, stále nové update-y a skúšam stále nové nastavenia, aby mi hra efektívne bežala. Pri konzole nič takéto neexistuje. Keďže je tam centrálny, uzavretý systém, update-y sa inštalujú automaticky a hra je vyladená tak, aby minimálne obstojne bežala. A obstojný beh je ďaleko lepší, ako teoreticky oveľa vyššia technická vyspelosť.

 

Jednota chýba úplne všade pri PC hrách. Začína to už pri kúpe hry – každý výrobca si krabičku hry prispôsobí po svojom. Zatiaľ čo 2000 hier na PlayStation 2 vyzerá pri sebe rovnako, z cca 15 PC hier na mojej poličke má každá úplne inú krabičku. A to aj jedna hlavná hra + datadisk k nej (seriously?). Na polici teda nie je usporiadanosť a systematickosť, ale chaos. Niečo asymetrické (líši sa aj veľkosť krabíc), čo vôbec neladí oku. A aj preto pri PC hrách kašlem na to, či je to taká či onaká zlacnená edícia. Hodím to na kopu, do toho bordelu, a tá hra tam určite vyčnievať nebude.

 

 

Všemožné ochrany a nekompatibilita


PC hry pre mňa veľmi často nespĺňajú tú najzákladnejšiu vlastnosť – nedokážu fungovať. Či už je to kvôli nejakej hlúpej ochrane, kvôli ktorej je množstvo krabicových hier absolútne na nič pre druhého vlastníka, alebo kvôli problémom s kompatibilitou. Pre to isté sa mi nepodarilo nainštalovať moju legálne zakúpenú kópiu hry Far Cry, lebo v lokalizovanej (fuj) verzii sa dodávateľ neobťažoval poskytnúť 64-bitovú verziu inštalačného súboru. A 32-bitová na 64-bitovom Windowse absolútne nefunguje. Nepomohlo ani neskutočne otravné 15 minútové googlenie, namiesto ktorého som mohol už dávno hrať. Na konzolách sú takéto problémy absolútne neznáme – hra mi na konzole bude fungovať, či už vyšla v deň jej vydania, alebo o 10 rokov neskôr. Na konzolách mi síce nemusia ísť veľmi staré hry, ale konzoly aspoň na rozdiel od PC nesľubujú niečo, čo nedokážu splniť.

 

 

Mrhanie peňazí na hernú grafickú kartu


Síce si na výkon PC veľmi potrpím, nemám záujem o investovanie do grafickej karty, ktorú môžem využiť výlučne na hranie hier (keďže neplánujem vykonávať žiadne zo špecifických úkonov, na ktoré sa ešte grafické karty dajú využiť). Pripadá mi ako mrhanie peňazí platiť za niečo, čo za nejaký čas bude súce akurát na vyhodenie (alebo predanie za desatinu hodnoty). Baví ma zbierať hry, konzoly a veci s tým súvisiace, a preto by mi trhalo srdce, keby som pri zbavovaní sa starej grafickej karty myslel na to, že za tento kus bezcenného železa a spotrebného tovaru som mohol mať trvalých účastníkov mojej zbierky. Niečo, čo ma bude tešiť aj za rok, 5 rokov, aj 20 rokov.

BTW: Toto je najmenší argument proti PC, keďže ak by ma skutočne hranie na PC bavilo, tak by som to nebral ako mrhanie peniazmi. Peniaze dávam do mnohých vecí, po ktorých mi nič hmotné nezostane.

 

 

Načo to všetko?


Pozastavuje sa mi rozum nad tým, ako sa PC hráči s konzolovými hádajú o grafike. Nie sme už v časoch nejakých 8 – 16-bitových konzol, keď boli rozdiely v hrách medzi jednotlivými platformami priepastné. Rozdiely vo výkone daných zariadení boli také obrovské, že rozdiely medzi multiplatformovými hrami boli nielen grafické, ale aj zvukové a hrateľnostné. Na sectore vidím nejakú zúrivú debatu o grafike, a potom si pozriem nejakú analýzu, side by side porovnanie a poviem si – to pre toto by som mal mať lepšiu grafickú kartu? To pre toto by som mal podstupovať všetky tie nepohodlnosti, ktoré prináša PC hranie?

Na mojom PC mi Fallout 3 išiel v rozlíšení vyššom ako Full HD (1920x1200) na Ultra detailoch pri cca 50 FPS, ale aj tak to oveľa radšej hrám na Xboxe. V 720p, Medium - Low detailoch, 25 FPS a ďaleko dlhšími loadingami. Toto vysvetľuje nadpis tohto článku. Samozrejme, ak by mi bola daná nereálna možnosť – hrať v rovnakej grafickej kvalite danú hru na Xboxe, okamžite by som to prijal. Ale z množiny reálnych možností si vyberám tú s nižším FPS, horšou grafikou A vyšším pohodlím.

 

 

...napriek tomu


Napriek tomuto všetkému si rád užijem niektoré hry na PC. Sú to však obrovské výnimky. Hry, ktoré na konzolách nikdy nevyšli alebo hry, ktoré sú napriek ich multiplatformovosti na konzolách pre mňa horšie (výnimky potvrdzujúce pravidlo). Tu je skromný a takmer vyčerpávajúci zoznam všetkých týchto hier, pri ktorých hranie na PC pre mňa v niektorých veľmi vzácnych prípadoch môže stať za to a môže sa vyrovnať (alebo sa v minulosti vyrovnalo) úžasnosti hrania na konzolách.

 

Fallout 1 a Fallout 2 – Fallout séria je pre mňa spolu s Bioshock sériou to najlepšie, čo som vo svojom hernom živote zažil. Keďže sa prvé dva diely tejto série nikdy nedostali na konzoly, PC je jediná možnosť, ako ich hrať.

 

Command & Conquer, Age of Empires, Age of Mythology, Diablo – Okrem AoM má každá z týchto sérií zastúpenie aj na konzolách. Tieto hry sa však na gamepade ovládajú veľmi nepohodlne, je to pre mňa skôr utrpenie ako zábava. Preto si ich tam nedokážem dostatočne užiť a najlepšie si ich vychutnám jedine na PC.

 

Quake III a Counter-Strike – Aj keď mám FPS hry na konzolách veľmi rád, konkrétne tieto dve hry sú výnimkou – a na gamepade si ich nedokážem dostatočne vychutnať.

 

Prípadné iné hry – Nejaké ďalšie hry by sa ešte možno našli. Išlo by najmä o stratégie/diablovky, a teda hry, ktoré je utrpenie ovládať myšou. V takých prípadoch je však na vine často odfláknutosť tvorcov. Že je možné diablovku ovládať veľmi efektívne aj gamepadom dokázali tvorcovia hry Baldur’s Gate: Dark Alliance. Pre mňa osobne to je diablovka, ktorá zábavnosťou prekonala aj samotné Diablo.  



Prístupov 3758
Kvalita článku
(56,4%) hlasov 25

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Milujem nízke rozlíšenie na konzolách
[ 3.4.2013] (príspevkov 51)
Môj najlepší článok doteraz
[ 9.10.2009] (príspevkov 1)
Príbehy zo smetiska
[ 23.9.2009] (príspevkov 24)
Tak nám zabili PSP
[ 16.11.2008] (príspevkov 13)